Už po prvých troch dňoch na farme niekde na pomedzí Korutánska a Salzburska som si uvedomil, že sa budem chcieť podeliť s väčším počtom fotiek, ako je už všeobecne považované za spam. A tak píšem svoj prvý blog, resp. sa snažím priestor medzi fotkami zaplniť pár vetami. Je mi jasné, že to nie je príbeh rodiny, ktorá sa vzdala svojho života a otvorila si plážovú kaviareň na záveternej strane nejakého zabudnutého ostrova. Išli sme len do susedného Rakúska na farmu ku statku. A bolo to presne to, čo sme potrebovali.
Krpci dnes boli hore zase od piatej, o šiestej sme ich v záujme dobrého spánku našich rakúskych susedov už museli vypustiť na farmu. Odhad v m2 mi vždy robil problém a tak len farmárskou terminológiou odhadnem "hovädsky" veľkú farmu.
Kone, kravy, kozy, lamy, zajace, korytnačky, mačky, psy, prasce, somáre, ovce, pavúky...Deti sme prakticky videli, len keď bol čas kŕmenia - ich vlastného - a potom sa tieto petržalské šelmy opäť niekde stratili. Ich nadšenie bolo obmedzované len dreveným plotom okolo farmy (jej rozmer som už spomínal) a tak si to viete predstaviť.
Na tento typ dovoleniek chodíme už štvrtý rok, a aj keď zakaždým na iné miesto, vždy je to rovnako úžasné. Narastá len naše presvedčenie, že by sme decká mali ťahať von ešte častejšie. Nech to znie akokoľvek "stromácky", zmysluplnejšie dni sme už dávno nezažili.
Snaha nájsť si aktivity typu lanovka, akčná turistika či brázdenie lokálnych múzeí bola nielen zbytočná, ale priam nežiadúca. Aj keď to je zvláštne, títo malí ľudia si veľmi dobre uvedomovali pocit slobody, ktorým im náš každodenný život, bohužiaľ, nedáva. A tak sme ich nechali. Objavovali sme lesy za plotom našej farmy, brodili potok ústiaci v kozom výbehu a zisťovali, že pŕhľava naozaj pŕhlí a preto jej je v Petržalke tak málo. Pravidelne sme využívali možnosť chodiť na prechádzku s miestnou lamou a celý čas sa snažili zistiť, aký zvuk vlastne toto smiešne ale milé zviera vydáva. Bez úspechu. Zato sme ale s prekvapením zhodnotili, že rakúske kukučky sú na tom rovnako ako tie naše.
Z fotografického hľadiska to bol ten najlepší atelier. Deti boli prirodzené, všetkému venovali väčšiu pozornosť ako mne a svetlo sme mali neskutočne prajné. Čo viac si môže fotograf želať. Snímok po snímku sa mi zábery skladali ako ústrižky z filmu a preto som sa rozhodol aj pre formát 16:9, tak sa mi to jednoducho páči. Šulík má Záhradu, my sme mali farmu, aspoň na pár dní, no určite budeme pátrať po ďalšej.
Rovnaký zážitok môžete sebe a svojim deťom dopriať určite aj na Slovensku, Morave alebo kdekoľvek inde. My sa o to snažíme, ale v takom rozsahu sa nám to ešte nepodarilo. Prosím, pošlite nám tipy. Budeme radi. Na oplátku sa podelíme o link, ktorý nám už roky dáva najlepšie dovolenky. Stovky rozličných fariem podľa zamerania, regiónu, zvierat...stačí si vybrať a poriadne to nafotiť. Šťastnú cestu. https://www.urlaubambauernhof.at/
